Skip navigation

Portal into a Timeless World

Article

Juraj Jánošík

13. 3. 2014

Specifications

Keywords

Sep

Folk art, Folk music, dance and literature

Geographical area

Sep

Žilinský kraj

(baptized Jan 25 1688 in Varín – executed Mar 18 1713 in Liptovský Mikuláš) was a legendary Slovak thief, who later became a part of folklore. In years 1707 and 1708 he took part in the uprising of Francis II. Rákoczi, later became a member of an imperial army. In 1710 he begins to brigand in the band of Tomáš Uhorčík, in 1711 he becomes a leader of this band. He was executed by hanging by the left rib in 1713. During Romanticism Jánošík´s story was commonly used motif used by writers of the Slovak national movement. In the folk tradition, there is plenty of songs, legends (often with miriculous motif) and paintings on glass with depictions from the Jánošík legend. The most dominant message of the Jánošík tradition is an emphasis on social righteousness.

Juraj Jánošík (krstený 25. 1. 1688 Varín–18. 3. 1713 Liptovský Mikuláš) bol najznámejší slovenský zbojník, ktorý sa neskôr stal folklórnou postavou. Narodil sa v chudobnej terchovskej rodine, v rokoch 1707–1708 sa zúčastnil povstania Františka II. Rákocziho. Z kuruckého vojska odišiel do cisárskej armády po bitke pri Trenčíne. Po odchode z armády (rodičia ho vykúpili) sa pridal ku kysuckým zbojníkom pod vedením Tomáša Uhorčíka, kde sa neskôr stal kapitánom. S touto skupinou zbíjal od jesene 1711 do zimy 1712 na území severozápadného Slovenska, na východnej Morave a v Sliezsku. Začiatkom  roku 1712 bol spolu s Uhorčíkom chytený, podarilo  sa im ale újsť. Polapený bol napokon začiatkom roku 1713, kedy ho aj odsúdili. Popravený bol v Liptovskom Mikuláši obesením na hák za ľavé rebro vo veku 25 rokov.

Jánošíkovský kult na sile nabral v dobe národného obrodenia približne v polovici 19. storočia, kedy sa stáva častým literárnym námetom (najznámejšie sú asi „Smrť Jánošíkova“ od Jána Botta, 1862 a „Likavský väzeň“ Sama Chalúpku, 1868), z hrdinu lokálneho sa stáva hrdina národný. O Jurajovi Jánošíkovi sa začalo tradovať viacero folklórnych príbehov (povestí, legiend, ale tiež prísloví, prirovnaní a podobne), napríklad o tom, že bral bohatým pánom, aby tento lup následne rozdal chudobe, ale tiež o tom, že spolu s družinou ukryl veľký poklad pochádzajúci zo zbíjania a popravený bol preto, lebo odmietol súdu poklad vydať, či to, že bol chytený preto, že zradná stará žena mu vysypala pod nohy hrach, na ktorom sa pošmykol. Jeho príbehy často obsahujú čarovné prvky: magický opasok, ktorý mu dáva nadľudskú silu a nepremožiteľnosť, valašku, ktorú dostal od víly, či čerta, ktorý mu bol kmotrom a podobne. Dominantným motívom jánošíkovského folklóru je dôraz na sociálnu spravodlivosť.

Jánošík a jeho družina sa stali častým motívom piesní, ale predovšetkým malieb na skle. Jeho tradícia žije aj na Morave a v južnom Poľsku. Na motívy jánošíkovskej povesti bolo natočených niekoľko filmov (prvý v roku 1921, réžia: Jaroslav Jerry Siak). V obci Terchová sa nachádza múzeum venované jánošíkovskej tradícii (http://www.terchova.sk/navstevnik/muzeum-juraja-janosika). Na Slovensku je najznámejším ľudovým hrdinom. Obrázok na skle pochádza zo sbierok Etnogarfického oddelenia Národného múzea v Prahe.

Literature:

  • DIBALA, J.: Kurucký vojak Juraj Jánošík. In: Neďaleko od Trenčína. Pamätnica k 300. výročiu bitky pri Trenčianskej Turnej. Trenčianska Turná - Bratislava, 2008.
  • Jánošík – heslo. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Bratislava, 1995, s. 213.
  • KOSTOLANSKÁ, Z.: Jánošík: obraz zbojníka v národnej kultúre. Bratislava, 1988.
  • ŠRÁMKOVÁ, M.: Jánošík. In: Lidová kultura. Národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska II. Mladá fronta, Praha, 2007, s. 327.

The correctness of the information above is guaranteed by the ETNOFOLK Portal.